reklama

Prechod Rudom, Deň 3. - Dať znamená ľahší batoh

Ráno si urobíme polievku a ešusy si dočista vydrhneme jemným ílom z nádrže. Tá v rannom svetle už nevyzerá tak lákavo. Hygienu redukujem na pár ťahov hrebeňom. Vo vzduchu je cítiť miernu nevraživosť ponorkovej choroby, do pol-hodinky pominie a už sa napodiv nikdy viac nevráti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
od Úhornej po Volovec
od Úhornej po Volovec 

O 10:30 vyjdeme štrúdľovitou dedinou do potravín a po vodu. Rozmaznane si kúpim kakaový puding z ktorého kelimok potom v provizórnom odpadkovom sáčku vysiacom za ruksakom nosím ešte dva dni. 

Stúpame nad dedinou sa kľukatiacou cestou, neskôr svahom lúky ku kaplnke a zbierame bedle v prudkom svahu a slnku. So called extreme mushrooming. 

Začínam prichádzať na to, ako správne dýchať. Možno to niekomu bude znieť banálne, ale až teraz mi poriadne došlo, že pri väčšej námahe treba aj dýchať hlbšie a častejšie. Vždy však v nejakom rytme s krokom. Zisťujem tiež, že je ľahšie prispôsobiť tempo a veľkosť krokov zvolenému dychu, než naopak. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podpod nohy sa nám kotúľajú nezrelé lieskovce a my zas popod korene okraja lesa. Opäť stratíme smer, tentoraz o plných 180°. Po zorientovaní sa kompasom zvolíme ťažobnú cestičku približného smeru na pripojenie sa. Až priveľmi šťastne nájdeme červenú značku a vrátime sa k Bielej Skale. Nevážiac si jej ju tam znovu opustíme a bez povšimnutia šliapeme 1/2h po nejakej polo-turisticky polo-ťažobne vyzerajúcej ceste. 

Len ťažko hľadám polohu, pri ktorej by sa zvieranie popruhov dalo vydržať, preto mi Maroš navrhne výmenu. Nasadiť si po krátkom oddychu od potu studený ruksak je samo o sebe nepríjemné, ale vedomie, že nie je vlastný do toho prináša nový rozmer. J Marošov ruksak je lepšie riešený, plecnice má bližšie pri sebe a ťahajú viac nadol ako dozadu a do strán. Ale keďže je ťažší, onedlho sa radšej vrátim k tomu svojmu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď už aj poslednému z nás dôjde, že červená značka tadiaľto naozaj nevedie, začneme krúžiť okolo rozľahlej hrebeňovej lúky v neúspešných pokusoch o jej znovunájdenie a nadpojenie sa. Pod touto zámienkou sa pod briežkom v suchej mladine zbavím tuhých nestrávených zvyškov potravy, čím si zmiernim napätie a potlačím všeobecne rastúci pocit beznádeje. Jeme pomerne málo a tak sú nám tieto chvíle odteraz vzácnejšie. Rezignovane sa rozhodneme predsa len sa vrátiť skadiaľ sme prišli. 

Stratili sme vyše hodiny a kopu síl. Keď dorazíme na miesto kde sme zišli zo značky, roztrpčene si dáme obednú pauzu. Zo suchej salámy kvapká tuk a ešte aj šupka voní tak, že by pritiahla zver na stovky metrov. Odpad však nezanecháme. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V spravodlivom rozhorčení makáme ako šróby. Po prvý krát postupujeme skutočne plným tempom. Idem vpredu udržujúc konštantný svalový tonus, mením rýchlosť chôdze podľa sklonu terénu a úseky z kopca dokonca bežíme. Len Peťo si svoje kolená skúsene chráni. 

Pod skalnatým vrcholom Skaliska zhadzujeme batohy a vyskáčeme naň ako kamzíky. Nohy navyknuté na záťaž batohov idú teraz úplne samé. J Zvrchu sa nám naskytne nádherný, ničím neobmedzovaný pohľad na riedko porastené Volovské Vrchy. Sediac na skale jeme čokoládu a hrejeme v posledných lúčoch za vzájomne nevítanej prítomnosti okrídlených mravčích samčekov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte pred západom obídeme nevýrazný vrchol Volovca a za úpätím od východu sa utáboríme. Prepotené tričká a ponožky patria na núkajúce sa ihličnaté vetvy. Aj drevo naokolo je žiaľ pomerne mokré a tak založiť dostatočnú pahrebu si vyžaduje jeho priebežné sušenie popri nej. Na skromnom ohni si hrejeme morcadelu s hubami a ryžou. Bedle z extreme mushroomingu extrémny pochod nevydržali a musíme ich vyhodiť. 

Jedlo a voda, ktoré nesieme sú už od počiatku akýmsi nevysloveným zákonom spoločné a dokonca dochádza k paradoxnému altruizmu, keď sa predháňame, kto čo na večeru poskytne. Dať, tu totiž znamená ľahší batoh. J A čo v živote? 

Veľmi skoro je cítiť padajúcu rosu na všetkom, čo nie je zakryté. Zajtra nás čaká náročný deň a tak ideme radšej hneď spať. V stane, zistím že mám na zemi presne pod krížami, veľkú skalu. Je zakolíkovaný, posúvať ho by dalo veľa práce, preto to bez rečí nechám tak a hľadám si polohu na boku. Ktovie ako budem vyzerať ráno…

Tomáš Caletka

Tomáš Caletka

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

analytik, prieskumník Zoznam autorových rubrík:  Prechod RudomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu