reklama

Prechod Rudom, Deň 9. - Znavení

Lenivo vstávame a povedľa nás prechodia mladé býčky s tupým výrazom v tvári. Nenáhlivo si uvaríme polievku, ešte pomalšie sa pobalíme a sťaby bez duše sa konečne vydáme na Vepor. Keby pri Machnárke o ktorej nám včera točili dedinčania nebol prameň a voňavá plánočka, ani by sme sa pri nej nepristavili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
cez Klenovský Vepor
cez Klenovský Vepor 

Prechodiac v majestátnom tichu sedlom pod Vartou okolo nás cez CHKO, s vraj vzácnymi rašelinovými poliami, prehrmia dvaja chalani. Idú do kopca na silnej, dymiacej a zem ryjúcej motorke. Svah je príkry, motor naplno kvíli. Dobre nám padne, keď na jednom dreve takmer zostanú. 

Kráčame pomaly, ja sa vlečiem o čosi viac pozadu ako obvykle s pohľadom pripomínajúcim raňajší statok. Zídeme teda do útulne Varta a oddychujeme. Hoci vyzerá k svetu, naša morálka ostáva pod psa. L Maroš navrhuje ostať do rána; oddýchnuť si. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skúsim po prvý krát zapnúť inak doteraz zbytočné rádio, no zistím, že mu vytiekli baterky. Najeme sa a po hodinovom oddychu na vyhriatych laviciach so širokým výhľadom na slnkom zaliatu krajinu sa rozhodneme predsa len pokračovať. Nenaberieme si ani vody lenivo kalkulujúc, že niekde za Veporom bude. 

Výstup na strmú vrcholovú skalu Klenovského Vepora nás predsa len dostatočne vyhecuje a po lezeckom šprinte na nej nájdeme malý bronzový konferenčný stolík. Na ňom sú vyryté smery a vzdialenosti k okolitým vrcholom či orientačným bodom, ale samotný výhľad skrze stromy je iba obmedzený. Odmeníme sa nugátovou čokoládou a rýchlo sa míňajúcou vodou. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Svah pri zostupe je mimoriadne prudký. Kde sa dá, uchyľujeme sa k pridŕžaniu sa stromov. Pod topánkami nám kĺže sypká zem a v nej roztrúsené špicaté skaly. Spontáne nám napadne, že tu by sa varič, pri páde s batohom, rozbil raz-dva. J 

Keď sa obzrieme, hrebeň Vepora z diaľky skutočne pripomína klenutý kančí chrbát. Tradične prehliadneme plánovaný prameň a k vode sa dostaneme až o ďalšie 2h. Cestou nachádzame početné stopy po zrezaných hríboch, no moje myšlienky sa zanovito krútia okolo dehydratácie. Aké to bude? 

Na rázcestí pred Troma Chotármi zanecháme Peťa s batohmi a schádzame s fľašami cez brod smerom kam ukazuje šípka. Prameň tam majú nejakí mládežníci natiahnutý hadicou až do dvora chaty. Poniže si dokonca vykopali prírodný bazén. Vonku na stole a okolo neho majú ohromnú hŕbu hríbov, ktoré pri pustenom rádiu monotónne čistia. Odpojíme z kohútika hadicu k „bazénu“, naplníme si fľaše a napijeme sa čo hrdlo ráči. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyrovnaným krokom pokračujeme lesom Veporskej planiny; deň sa pomaly chýli ku koncu. Na úbočí hrebeňa si nájdeme pekné miesto na táborenie a pustíme sa do znášania kameňov na ohnište a palivového dreva. Od rozhodnutia zostať nás neodradí ani osí úľ na ktorý obďaleč naďabíme. 

Okolo idú pastieri ženúc kravy. Ich psy zastanú štekajúc v úctivej vzdialenosti. Ako zvyčajne nás pastieri nielen varujú pred medveďmi, no poradia nám i lepšie miesto na táborenie. Presúvať sa nám však už naozaj nechce.  

Psy sa razom zmenia na priateľské špinavé kefy. Pastier s ktorým hovoríme neartikuluje, zle počuje a škúli. O to viac však z neho cítiť ľudskosť a dobro. Zaujíma sa o to odkiaľ ideme a uznanlivo kýva na to koľko cesty máme ešte pred sebou. Okolo nás prechádza malý lesný traktor. Jeho šoférovi pobavene ukazuje na „domy“ v ktorých budeme spať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozložíme si oheň a nad hrebeňom oproti vinúcim sa dolu k lazom pozorujeme malebný západ Slnka. Škvrny na ňom už niet. Klohníme si štandartnú silne-hubovú večeru, no vyčerpaným nám to ide len veľmi pomaly. Šetríme každým pohybom a zároveň sme čoraz väčšmi hladní. 

O deviatej opačným smerom cez naše táborisko opäť prejde krava a neskôr aj celé stádo. Tentoraz bez pastierov. Konečne dovaríme! Mesiac má ešte len vyjsť a tak sa nám načierajúcim v ešusoch odráža len chabý svit ohňa. Bol to náročný deň. Keď dojeme, položíme zvyšok dreva na oheň a zalezieme. Už nám nezostáva síl ani na umývanie riadu. Tvrdo zaspíme. 

Asi o druhej v noci sa bez varovania spustí lejak. Oheň syčí a na steny stanov dopadajú ťažké kvapky. Ten náš nie je poriadne zakolíkovaný, vonkajšiu látku nemá napnutú a tak pomaly vlhne. Maroš našmátra baterku, ja naňho svietim, kým si chvatne oblieka pršiplášť. Potom rozzipsuje vchod a s heslom “jebal to pes” vyrazí do nečasu. Ešte netuší, ako mu osud jeho kliatbu naplní... 

Keď uspokojivo zakolíkuje stan, vráti sa a zvnútra zisťujeme priesaky. Aj Peťo hlási, že je OK a tak sa nám leží už pokojnejšie. Štvrť-hodiny nato, počuť okolo stanu ťažké kroky. Odhadujem, že to je ten pastier majúci o nás obavy. Nik sa však neozve a tak nepoznaný odíde. 

Do hodinky dážď utíchne rovnako náhle ako začal. Nebyť ho, bola by to celkom pokojná noc.

Tomáš Caletka

Tomáš Caletka

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

analytik, prieskumník Zoznam autorových rubrík:  Prechod RudomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu